Životnosť drevených konštrukcií je v rukách človeka. Pri kvalitnom spracovaní dreva a dobrej starostlivosti môže drevostavba prežiť doslova storočia. Príkladom sú 200 až 400 ročné historické drevostavby. Otázne je, či je správne dimenzovať obytné budovy na storočia, keď ich morálne opotrebovanie prichádza priemerne po dvoch až troch generáciách. Kto by sa dnes chcel nasťahovať do domu postaveného podľa 200 rokov starého projektu?

Drevo nemožno ochrániť pred napadnutím plesní, húb alebo hmyzu.

Existujú stovky zachovaných drevostavieb vo výbornom stave, ktoré boli postavené v časoch, kedy neexistovala žiadna chemická ochrana. Drevostavba je rovnako ako každá iná stavba závislá od kvality materiálu, kvality konštrukcie a priebežnej starostlivosti. Vhodný výber materiálov (nie len kvalitného dreva podrobeného správnej úprave, ale aj strešnej krytiny, či spojov), kvalitný projekt a dobre zhotovená stavba sú zárukou zdravej stavby a dlhej životnosti.

Mám známeho a jeho drevostavba po dvoch rokoch splesnivela.

„Príčin môže byť niekoľko, bez doplňujúcich informácii je ťažké posúdiť, prečo sa to stalo. Najčastejším dôvodom býva šetrenie na nesprávnych miestach. Najväčším nepriateľom drevostavieb je vlhkosť. Pri vlhkosti dreva pod 20 percent drevostavba nie je zaujímavá pre drevokazný hmyz a nenapadnú ju ani drevokazné huby. Ak drevo ochránite pred vlhkosťou, nemá dôvod plesnivieť.“

O drevostavbu sa treba neustále starať, chemicky ju ošetrovať a obnovovať ochranné nátery.

„Chemická ochrana drevostavby je žiaduca až vtedy, ak nie sme schopní zabezpečiť ochranu stavby pred poškodením správnou konštrukciou. Kvalitná strešná krytina, správny tvar stavby, kvalitná izolácia od spodnej, kapilárnej a zrážkovej vody, správna konštrukcia obvodových stien a strechy, toto všetko predchádza použitiu chemických prostriedkov. Bezúdržbová stavba neexistuje, o každý dom sa treba starať, inak schátra. Obnovovať ochranné nátery je potrebné, ale rovnako je potrebné čas od času nanovo omietnuť napríklad murovaný dom.“

Je ťažké sa vyznať v materiáloch a vedieť zhodnotiť ich odolnosť a vhodnosť na konkrétnu stavbu.

Na internete existuje množstvo odborných článkov, najjednoduchšie však je informovať sa u odborníkov. Ak sa obávate neobjektívnych informácii od predajcov, odporúčame vám obrátiť sa na Zväz spracovateľov dreva na Slovensku. Nie je to ľahká úloha, ale existuje niekoľko pravidiel, ktoré fungujú. Medzi trvanlivé druhy dreva odolné voči napadnutiu škodcami patrí napríklad agát, dub, smrekovec či borovica. Vždy však závisí od konkrétneho projektu, miesta a celkovej situácie. Základné pravidlo v stavebníctve však platí aj tu – šetriť na niektorých veciach sa neopláca.“

Na internete existuje množstvo odborných článkov, najjednoduchšie však je informovať sa u odborníkov. Ak sa obávate neobjektívnych informácii od predajcov, odporúčame vám obrátiť sa na Zväz spracovateľov dreva na Slovensku. Nie je to ľahká úloha, ale existuje niekoľko pravidiel, ktoré fungujú. Medzi trvanlivé druhy dreva odolné voči napadnutiu škodcami patrí napríklad agát, dub, smrekovec či borovica. Vždy však závisí od konkrétneho projektu, miesta a celkovej situácie. Základné pravidlo v stavebníctve však platí aj tu – šetriť na niektorých veciach sa neopláca.

Štatistiky v krajinách s vysokým podielom drevostavieb dokazujú, že materiál stavby nie je rozhodujúcim ukazovateľom z hľadiska výskytu požiarov. Pri výstavbe s protipožiarnou ochranou je riziko požiaru v drevostavbe úplne rovnaké, ako pri ostatných stavbách. Horľavosť je pomerne ľahko kontrolovateľná pomocou protipožiarnych obkladov, izolácií, retardérmi horenia a podobne.

Základom úspechu je správny výber a poctivé spracovanie dreva. Ak stavebná spoločnosť pracuje s kvalitne vysušeným a ošetreným drevom, konštrukcia je odolná voči poveternostným podmienkam.

Správne vybraté a upravené drevo je spoľahlivý konštrukčný prvok. Ak sa navyše odpruží horizontálna konštrukcia a podlahová krytina, vŕzganie je veľmi nepravdepodobné. Na elimináciu nežiaducich zvukov sa tiež využíva technika spriahnutých drevobetónových stropov, v ktorých sa využíva betónový poter. Akustika drevostavieb je sama osebe výborná, ak ju však chcete ešte vylepšiť, siahnite po akustickej izolácii. Rovnaké riešenie však vyžadujú aj ostatné druhy domov.

S prehrievaním majú problém všetky druhy budov bez účinného tienenia. S tepelnými mostmi zasa bojujú všetky budovy bez zateplenia. Kvalitná drevostavba s izoláciou, tienením, poprípade s riadeným vetraním, má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako domy z iných materiálov. Dôkazom je množstvo certifikovaných pasívnych a nízkoenergtických drevodomov.

Samozrejme, obvodové múry z dreva je možné pri veľkej snahe prepíliť, no máloktorý zlodej by asi volil tento spôsob. Existuje mnoho účinných prostriedkov, ktorými sa dá ochrániť budova. Medzi najspoľahlivejšie patria kvalitné zámky, bezpečnostné okenné rámy a sklá, no najmä elektronický zabezpečovací systém napojený na políciu.

Ako vo všetkých oblastiach aj tu platí, že cena drevodomu sa odvíja od kvality a predstáv investora. Rádovo platí, že stavby z dreva sú lacnejšie ako iné domy. Základným rozdielom je suchá výstavba, ktorá šetrí čas, pracovnú silu a peniaze. Ďalším momentom, ktorý stláča cenu drevostavieb nadol, je dostupnosť materiálu. S vyššími nárokmi klienta na kvalitu materiálov, zložitosť konštrukcie a podobne, však cena priamo úmerne stúpa.

Zlé meno robia drevostavbám najmä „fušeri“. Existuje množstvo nástrojov, ktoré slúžia na overenie kvality stavby. Prvým je legislatívny rámec, ktorý do veľkej miery zaručuje kvalitu stavby, druhým sú rôzne druhy certifikátov (energetický certifikát, Značka kvality drevostavby, ktorú udeľuje Zväz spracovateľov dreva a pod.). Najspoľahlivejším nástrojom sú však referencie od užívateľov drevostavieb. Dajú sa nájsť na internete, môžete si ich vyžiadať od výrobcov alebo ich získať na podujatí Dni drevostavieb.